Aconcagua eXpedícia 2024

Charakteristika

Naplnením sna snívanie nekončí. Skôr naopak. Objaví sa nový sen, nová, ešte trúfalejšia výzva ako tá predchádzajúca. A rovnako je to i s horami. V pote vlastnej únavy stúpame na nejaký vrchol a mysľou sa nám preháňajú predsavzatia, akési vnútorné vyjednávania s horou, že keď nám dovolí precítiť pocit vrcholovej eufórie, že už nič viac nebudeme chcieť. A hora nás nakoniec pustí až na svoj najvyšší bod a nevedomky tým zaseje semienko ďalšieho horského sna. A v dolinách ten zárodok začne klíčiť... Až kým sa opäť nevydáme na vyššiu, ťažšiu horu a opäť s ňou nebudeme viesť vyjednávací dialóg...
I s Aconcaguou už mnohí viedli podobný vnútorný boj a po jej vylezení sa zúčastnili ešte náročnejších expedícií. No boli i takí, ktorí výstupom na túto šesťtisícovku naplnili maximum svojich horalských túžob. Je jedno, či budete patriť do jednej či druhej skupiny, dôležité je, že chcete na vlastnej koži zažiť krásu tejto najvyššej hory nielen amerického kontinentu, ale i južnej, západnej pologule či celej Zeme mimo Ázie! Názov Aconcagua pochádza z kečuánštiny a znamená Biela stráž (anco=biely, cahuac=stráž). Zemepisná poloha neďaleko Tichého oceána, úzka šírka pohoria v tejto časti a smer prevládajúcich vetrov pripravuje pre horolezcov z celého sveta ťažké podmienky, klimaticky zrovnateľné s nižšími himalájskymi osemtisícovkami! Aconcagua psychologicky a fyzicky naozaj reprezentuje výstup na 8000 m vysokú horu, pretože kým v Himalájach je rastlinstvo až do 5000 m, tak v centrálnych Andách iba do 3500 -4000 m. Nehovoriac o kyslíku, ktorého je podstatne menej ako v rovnakej výške v Himalájach a navyše vietor vytvára oblasti nízkeho tlaku, ktoré tieto efekty len zosilňujú. Normálna cesta však nie je technicky príliš náročná a zvládne ju každý zdravý, priemerne trénovaný človek, problémy spôsobuje najmä nadmorská výška, orientácia v zhoršenom počasí a tzv. viento bianco - obávaný mrazivý rotujúci vietor, ktorý ničí všetko, čo mu príde do cesty. Aconcagua je preto veľmi vhodný cieľ pre horolezcov, ktorí neskôr rozmýšľajú o výstupoch na najvyššie 7 a 8 tisícové hory sveta. Najvhodnejšie obdobie na výstup je koniec decembra a január (vtedy je, pochopiteľne, aj najdrahší permit). Výstupová trasa je v tomto období prevažne bez snehu a technické problémy spôsobujú len prechodné zhoršenia počasia a viento bianco. Z Puente del Inca 2700 m, známeho horského mestečka, v ktorom mali Inkovia svoje travertínové kúpele, pôjdeme 36 km dlhým údolím Horcones s jedným nocľahom v kempe Confluencia 3300 m až do základného tábora (BC) Plazza de Mulas 4300 m. S batožinou (hlavne so zásobami s jedlom, vodou, plynom a pod. takmer na 3 týždne) nám pomôžu prenajaté mulice. Z BC pôjdeme suťovými svahmi, tzv. severozápadnou cestou cez výškové tábory Canada 4877 m, Nido de Condores 5565 m, Berlin 5950 m, Independencia 6546 m na vrchol. Pred vstupom do provinčného parku Aconcagua je dobré sa aklimatizovať (presvedčili sme sa o tom už pri predchádzajúcich expedíciách ) v inej oblasti najmä preto, že permit na Aconcaguu sa vydáva na 20 dní a bolo by trestuhodné míňať drahé permitové dni na aklimatizačný proces. Preto sme ho naplánovali v masíve Cordon del Plata, bokom od hlavného hrebeňa Ánd. Pre vrcholové výstupy sa nám núkajú 2 zaujímavé hory Cerro Vallecitos 5500 m a Cerro El Plata – výška cca 6000 m. Z nich je nádherný pohľad na Aconcaguu a centrálny hrebeň Ánd. Aklimatizačná lokalita je nesmierne krásna, vládne v nej pokoj a je bohatšia na vodu. Počas 6 dní si zvykneme na horský expedičný režim a po dvojdňovej prestávke v civilizovanej Mendoze a dokúpení si zásob sa vydáme na dlhú cestu až na vrchol najvyššej hory Ameriky. Okrem horských zážitkov nás čakajú i iné krásy Argentíny, ktorej pulzujúci rytmus dostaneme vďaka zaujímavým miestam rýchlo do krvi a najmä sa zabavíme v štýle juhoamerického temperamentu.
Poďte s nami na najvyššiu horu Ameriky v našom štýle, vyskúšajte si poctivú expedíciu s vynikajúcou aklimatizačnou fázou so skúseným slovenským vedúcim!